Tag Archives: zaujimavosti

Fotky, Všeobecné

Nový snímač od Canon vidí aj v tme.

Konstrukcí jde o CMOS 35mm formátu (tedy full-frame), ale jeho jedinečná vlastnost tkví v upravené struktuře, která umožnila zvětšit světločidné pixely na plochu 19 mikronů čtverečních, což je 7,5× více než třeba u full-frame snímače, který známe ze zrcadlovky EOS-1D X. Upraveny byly i integrované obvody pro zpracování signálu, aby byl zachován co nejnižší šum. Nativním rozlišením se Canon nepochlubil, ale vzhledem k určení (1080p video) očekáváme právě 1920×1080 (nebo jen o chlup víc).

Popsaná novinka je schopná zachytit obraz (tedy „více než jen tmu“) už při osvětlení  0,03 lux, takže i měsíc v úplňku je pro ni v podstatě studiovým reflektorem. Canon se chlubí, že zatímco specializovaná CCD vidí hvězdy do magnitudy 6, jeho novinka zachytí objekty až do magnitudy 8,5 (pozn.: čím vyšší číslo, tím nižší jas). Hlavním cílem tohoto snímače budou přístroje pro záznam videa, kde je délka expozice omezena snímkovou frekvencí.

Canon plánuje výsledky nového CMOS snímače prezentovat na letošní Security Show.

Flattr this!

NASA

Curiosity ma problem ?

curiuosityCuriosity uskutočnilo tento týždeň ďalší zo série jedinečných experimentov na svojej misii v kráteri Gale. Vozidlo tentoraz prvýkrát odvŕtalo vzorky horniny z vnútra skaly, ale počas ho analýzy nastali problémy s palubným počítačom. Údaje do riadiaceho centra na Zemi nedorazili. Ked počítač neprepol rover do plánovaného režimu spánku, vedci vedeli, že nastala vážna porucha.

KCuriosity má záložný počítač, podobne ako vacsina zariadení odkázaných na autonómne riadenie. Dva identické počítače na palube Curiosity nazývané Rover Electronics Module (REM) Su vybavené procesorom RAD750, Ktorý je nástupcom RAD6000 CPU použitého v Predchádzajúca roveroch. RAD750 procesor je schopný výkonu až 400 MIPS, zatial čo RAD6000 procesor zvládne len 35 MIPS. Počítače maju pamat 256 KB EEPROM, 256 MB DRAM a 2 GB flash. Hoci su pamete navrhnuté tak, aby vydržali extrémne podmienky a ionizujúce žiarenie, vedci sa nazdávajú, že práve radiácia mohla byť príčinou zlyhania hlavného počítača. Podľa NASA je jednou z možností výskyt dvoch chybových bitov v kritickej oblasti Paměti, Ktorý mohlo spôsobiť kozmické žiarenie, alebo radiácia zo Slnka.

V prvej fáze po prepínania Curiosity na záložný počítač uviedli rover do tzv “bezpečného módu”, kedy je vacsina jeho agregátov v stave spánku. Nasledovať bude obnovením rutinných operácii.

Počítače Roveru neustále sleduju vlastne prevádzkové systémy. Vedci však predpokladaju, že po reboot systému sa podarí funkčnosť hlavného počítačoví obnoviť.

Poznamenajme, že napriek viacnásobným ochranným plášťom a špeciálnym materiálom použitým na výrobu polovodičovom a elektronických súčiastok ako takých, predstavuje radiácia zo Slnka a z Kozmu veľké nebezpečenstvo pre riadiace systémy kozmických robotov. So slnečným vetrom a s vysokoenergetickými nabitými časticami pochádzajúcimi z vybuchnúych supernov (a zrejme aj z mnohých inych zdrojový) sa bude musiet vyrovnať aj kozmonaut pri pilotovanej misii k Marsu. Platí to aj pre buducic osadníkov na červenej planéte, hlavne pri pohybe mimo budov.

Flattr this!

NASA, Všeobecné

Vesmírny robot Curiosity pristál úspešne na Marse.

Na Marse pristála dnes americká sonda novej generácie Curiosity, ktorá má na červenej planéte pátrať po stopách života. Raketa s prieskumným vozidlom vyštartovala 26. novembra 2011 z Mysu Canaveral na Floride. Celý projekt bude vesmírnu agentúru NASA stáť dovedna 2,5 miliardy dolárov.
 

Komplikovaný pristávací manéver, ktorý NASA použila po prvý raz, sa podľa plánu zavŕšil dnes 6.8.2012 krátko po 07.30 h SELČ. Vozidlo zostúpilo na povrch Marsu za pomoci padáka a sofistikovaného raketového “žeriavu”, z ktorého bolo za pomoci kábla spustené priamo na kolesá.

Technici a vedci v riadiacom centre v kalifornskej Pasadene privítali úspešný zostup nadšeným aplauzom. NASA propagovala dramatické pristátie aj prostredníctvom videohry a organizovala jeho sledovanie v priamom prenose po celých Spojených štátoch. Veľké obrazovky stáli aj na námestí Times Square v New Yorku. Manéver monitorovali viaceré sondy operujúce na obežnej dráhe Marsu.

Robotické vozidlo s atómovým pohonom s hmotnosťou 900 kilogramov je dosiaľ najväčšie a najmodernejšie, aké ľudstvo vyslalo do vesmíru. Má 17 kamier, robotické rameno a desať vedeckých zariadení, vrátane chemických laboratórií, na analýzu odobratých vzoriek.

Misia Curiosity, oficiálnym názvom Mars Science Laboratory (MSL), nadviaže na zistenia predchádzajúcich sond o výskyte vody a za úlohu má určiť, či na planéte existovali niekedy oblasti vhodné na život.

Curiosity bude pracovať na Marse minimálne dva pozemské roky. V oblasti veľkého impaktného kráteru Gale bude pátrať po uhlíku a ďalších prvkoch potrebných na existenciu života. Bude tiež skúmať povrchové minerály s cieľom zistiť, ako sa menili podmienky na planéte v priebehu jej vývoja

Flattr this!